Čože? Akože do predaja dávam iné víno? To si žiadny vinár nedovolí. Bez vetra sa list nepohne... Môže sa však stať, že vinár vyrobí víno, ktoré získa ocenenie, ale má ho iba v menšom množstve. Tu už je priestor na špekulácie, i keď v podmienkach súťaže je nutné uviesť, koľko má vinár konkrétneho vína k dispozícii.

Viete si medzi vinármi vykričať „pravdu“ priamo do očí?
Napríklad s Vladom Mrvom si vieme povedať pravdu o víne, lebo je kamarát. Je však rozdiel povedať: „Nalial si mi brečku“ alebo: „To víno má technologickú chybu“. Takúto kritiku prijímam.

Vám sa skvele darí. To ste asi navyknutý na závisť, však?
Podnikám v súkromnom sektore už dvadsaťtri rokov. Aj predtým som pracoval v Rakúsku a zarobil tam veľa peňazí. Iste, závideli mi. Aby som sa nezbláznil, musím byť inertný, mať od rečí odstup.

Viete úder vrátiť?
Boli aj ľudia, ktorí mi ublížili. Treba sa trikrát nadýchnuť a nechať vec vychladnúť. Áno, v prvom momente myslím aj na pomstu, ale čo už so mnou, keď nemám pomstychtivosť v povahe.

A vy viete závidieť?
Ako čo. Závidím ľuďom, čo sa môžu dosýta najesť a nepriberú. Ja od štyridsiatky s kilami večne bojujem.

Je vo víne pravda?
Ak ju chápem tak, že víno rozväzuje jazyk, tak áno.

Viacerí poprední vinári, a vy s nimi, ste si jazyk rozviazali. Hovorím o vašom proteste v súvislosti s uvažovaným zavedením spotrebnej dane na víno...
Tým, že protestujeme, nechránime my vinári len sami seba, ale aj vinohradníkov a spotrebiteľov. Lebo spotrebná daň nie je len vo vyšších cenách vína, ale aj o zamestnanosti v odvetví, krajinotvorbe, vínnej turistike i „čiernote“ vo výrobe, ktorá by sa vynorila.

Lenže vy máte mocný nástroj na lobovanie proti uvaleniu spotrebnej dane – víno... Možno stačí dokotúľať „hore“ sudy...?
Lobing je jedna vec. Ale kam hore a komu presne dokotúľať? Víno je však vždy vhodný darček a je to iné, ako voľakomu dávať do vrecka peniaze. Niekedy ma až prekvapuje, ako takýto darček vie byť pozitívne prijatý...

Čo ak je strašenie spotrebnou daňou iba vydieranie, aby si vplyvní štátni úradníci obohatili privátnu vínotéku...?
Ak by sme aj mali podplácať, ale zbytočne a daň by sa zaviedla, štátu neprinesie želaný výsledok. Štát by musel živiť drahý aparát vymáhateľov, nahralo by sa importovanému vínu, skrátka, naši vinári by ťahali za kratší koniec a celé vinárstvo na Slovensku by upadalo...

Viete odhadnúť, komu a koľko treba „dokotúľať?“ Napríklad: Ty si hodný štyroch kartónov vína, ty desiatich...
Ak by to bolo nutné, vedel by som presne rozlíšiť komu a koľko... Treba však vedieť, či má víno rád a či mi dotyčný za to stojí.

Dá sa vo vašej brandži fungovať bez toho, aby človeku stvrdla pečeň?
Poznám kolegov, napríklad z gastronómie, ktorí sú preliečení a držia sa. A sú aj abstinenti z presvedčenia.

S nimi je asi v biznise horšia komunikácia...
Veľké obchody sa vždy dojednávajú pri dobrom jedle a pití.

Ale moja otázka sa týkala aj vašej pečene...
Okrem situácie, že šoférujem, každý deň musím pri svojej práci nejaký ten pohárik vypiť, a bolo by aj smutné, keby nie. Sám som bol zvedavý, či ide u mňa o určitú závislosť. A tak som si pred štyrmi rokmi dva mesiace nedal do svojho tela ani gram alkoholu. Dokonca som pri degustáciách všetko vypľúval. Prežil som to bez sebatrýznenia.

Viac sa dočítate v júlovom čísle mesačníka Brejk.