Čítali ste Hemingwayovu knihu Pohyblivý sviatok? Dielo posledné, už silne pripité... Pohyblivý sviatok je vlastne autorovo nonstop vymetanie krčiem, nekonečný absintový zákal. Žúry, chľastačky, jedinečne opísané, až ste mali pocit, že si dávate do nosa spolu s geniálnym spisovateľom. Alebo... Kto čítal knihy o napoleonských ťaženiach, vedel, že vojská fasovali absint. Proti malárii, ale aj preto, lebo vojak je potom smelý. Nohy ho nesú, hlava vygumovaná, ideálny stav na dobytie Európy. Čitateľ si stále kládol otázku: „Čo je to ten absint?“ „Prečo sa z neho šalie?“ „Prečo je taký skvelý?“ A najmä: „Kde si ho zoženiem?“ Lebo to bol donedávna problém...

Pitva sa začína:

Absint za svoje vlastnosti vďačí byline palina pravá (Artemisia absinthium). Ona je základná zložka smaragdovo zafarbeného nápoja výrazne horkej chuti. Pravá palina prepožičiava extra silnej liehovine látku tujón. Nebo i peklo konzumenta absintu. Tujón má totiž euforické vlastnosti a zhubný vplyv na centrálnu nervovú sústavu. Navyše je veľmi návykový, keď sa to preženie. Nečudujme sa preto, že absint svetská moc zakázala. Ale už dostal milosť, diablovi opilovali rožky a množstvo tujónu musí dnes spĺňať prísne medzinárodné normy. Ale postupne...
História absintu sa začala vo Švajčiarsku, kde doktor Ordinaire liečil svojich pacientov zeleným elixírom vlastnej produkcie, ktorý vyrábal podľa receptu starej skúsenej bylinkárky. Absint sa stal známym až roku 1805, keď ho vo svojej továrni vo veľkom vyrábal Francúz Henri-Louis Pernod. Počas devätnásteho storočia sa táto pijatika stala vo Francúzsku symbolom, ktorý ovplyvňoval tvorbu väčšiny umelcov. Skrátka móda. V Paríži vtedajších čias má každá spoločenská skupina, vojaci, buržoázia, umelci a predovšetkým maliari, svoj obľúbený podnik: umelci Degas a Monet si dávajú absint prvýkrát v L´avenue de Clichy a po vojne (1870) v parížskej štvrti Pigalle v kaviarni U mŕtvej krysy. Tak si absint žil svojím divokým životom a jeho najhviezdnejšie časy nastali, keď vinice v západnej Európe postihla pliaga. Bol to práve absint, ktorý nahrádzal nedostatok vína. No potom sa vysadili nové rezistentné odrody viniča a bolo treba absintu podťať kolená. Ujala sa toho vínna lobby, ktorá poukázala práve na účinky tujónu v absinte, demenciu pijanov, teda chrlili na absint oheň a síru... až dostal dištanc...

Milosť nebožtíkovi:

Práve pre zákaz výroby sme eufóriu i prekliatie absintu iba tušili. A závideli starej bohéme, ako krásne sa z neho vedela „zhulákať“. Až v roku 2004 švajčiarska Spolková rada na radosť pijakov rozhodla, že zákaz požívania absintu je v súčasnosti už zastaraný. V uznesení rady sa uvádza, že dnes možno absint, ktorý sa pokladal skôr za istý druh zakázanej drogy, považovať za špecialitu porovnateľnú s inými liehovinami. Teda krajina, odkiaľ absint pochádza, ho po niekoľkoročných zákazoch opäť legalizovala. Pochopiteľne, spustila sa lavína nových výrobcov, ale už prísne dodržiavajúcich povolené množstvo tujónu. To naozaj, lebo konkurencia bdie a hriešnikov likviduje. Čuduj sa svete, dieru na svetovom trhu s absintom možno najlepšie vystihli českí výrobcovia...

Viac sa dočítate v marcovom čísle mesačníka Brejk.