Súťaž, ktorá má za sebou osemdesiattri ročníkov, vždy priťahovala najväčšie svetové golfové hviezdy. Hoci nehrajú o veľké peniaze, všetci si považujú za česť byť v družstvách Európy či Spojených štátov amerických. Najprv sa so záujmom očakávajú dvanásť-členné nominácie nehrajúcich kapitánov a potom všetci s napätím sledujú troj-dňové súboje, ktoré sú plné emócií. A tentoraz trvali dokonca po prvý raz v histórii podujatia až štyri dni. Pre dážď sa v piatok nehralo až sedem hodín, prestávky boli aj v nedeľu, a tak sa muselo dohrávať v pondelok.

Búrlivé ovácie:

Pred záverečným dňom si Európa vybojovala po štvorhrách náskok 9,5 : 6,5 a Colin Montgomerie bol nadšený. Po ôsmich štartoch ako hráč bol po prvý raz v pozícii nehrajúceho kapitána. Radosť mu robili viacerí, najmä dvojica Westwood – Donald sa postarala o senzáciu, keď doslova zmietla favoritov Woodsa a Strickera. Keď Európania rozhodli tento duel už na trinástej jamke, radostný krik divákov nemal konca-kraja. Pred pondelňajšími dvojhrami sa zdalo, že bude rozhodnuté, ale nebolo... Rozpútala sa totiž málo vídaná golfová dráma a o všetkom rozhodovala až posledná dvojhra. Američan Hunter Mahan neuniesol tlak a Ír Graeme McDowell zožal búrlivé ovácie. Európa získala trofej najtesnejším víťazstvom 14,5 : 13,5 a kapitán žiaril: „Všetci dvanásti dali do hry stodesať percent. Som na nich hrdý,“ povedal šťastný Monty...

Viac sa dočítate v novembrovom čísle mesačníka Brejk.