Mimochodom, nahliadame do kuchyne vinárstva roka 2010. „Naše jedlá musia byť troška nasladko,“ vraví Jaro Macík a dodáva: „Prispôsobujú sa tak chuti typických tokajských vín.“ Áno, slivky, hrušky, jablká, čarovanie s ovocím v gastronómii, to je tá cesta. Napríklad pirohy so slivkovým lekvárom, chutnali ste? Alebo také kačacie stehná s domácou pečeňovou plnkou! Nielen podleješ, ale aj zapiješ Furmintom, Lipovinou či Muškátom žltým, pridáš trojputňové... Jasné, že aj miestna špecialita – „holúbky“ tu letia, prípadne zemiakové lokše s červenou sladkokyslou kapustou. Inak to nejde, sme na Zemplíne... Chute sú u Macíkovcov „líznuté“ aj na maďarský spôsob, presvedčí vás fazuľový guláš s údeným kolenom. No keďže Jarova manželka je zo Žiliny, obzvlášť jazýčky zahraničných hostí sa pýtajú, ako chutia slovenské špeciality, bryndzovými haluškami počínajúc.
  Obidvaja manželia Macíkovci sú someliéri, čiže snúbenie jedla a vína majú v malíčku. Ako sa najesť v tejto zaujímavej kuchyni? Zatiaľ to funguje na objednávku, napríklad keď ste sa už vyvetrali na výletnej lodi Artur na Bodrogu a ozve sa vám žalúdok. V prípade záujmu je macíkovská „bodega“ schopná prijať aj dvesto stravníkov privátnej klientely. To, že si tu podávajú kľučky papalášske delegácie zoširoka-zďaleka, je jasné. No a ak unavená hlava na stôl spočinie, k dispozícii je i penzión. Želáte si priniesť večeru či raňajky takmer až k posteli? Žiadny problém.