V našej spoločnosti sa nehovorí, priam je táto téma tabuizovaná, že má niekto psychické problémy. Mnohí rodičia, keď ich škola alebo iný dospelý upozorňuje na to, že ich deti pravdepodobne niečo trápi, že majú nejaký psychický problém alebo blok ,takto často zametú pod koberec ako neexistujúce, prípadne sú v rozpakoch ako sa to mohlo vôbec stať. Doteraz hoci žijeme v 21. storočí je téma psychických problémov v rodine nielen pokladané za stigmu, že to všetci na tom druhom človeku vidia, ale dokonca sa o tom nechcú, ani rozprávať ,ani pomyslieť na to, že by ich dokonalé dieťa mohlo mať nejaký psychický problém, a to z hocijakej príčiny( dedičnej, šikanovania v škôlke alebo škole, či na ihrisku, nezvládnutie prvej lásky alebo prvého rozchodu s niekým koho mali radi. Rodičia sa totiž vôbec s deťmi nedokážu rozprávať o emóciách, a dokonca ich nútia, aby ich potláčali že predsa veľkí chlapci a dievčatá neplačú, lebo sa s nimi nebude nikto chcieť hrať alebo sa ich budú báť.
1 výstraha- odmietanie rozhovoru o tom ,čo dieťa prežíva
– mnoho deti, ďak toré prežívajú najrozličnejšie emócie aj častokrát negatívne nedokážu pred rodičmi alebo učiteľmi o nich rozprávať. Zdá sa im to trápne, prípadne si nechcú pripustiť, žeby v očiach svojich rodičov zlyhali, že by ich niekto videl plakať alebo smútiť hnevať sa na niekoho alebo na niečo prežívať úzkosť, prípadne mať strach aj z obyčajnej písomky, na ktorú neboli schopné sa naučiť. Kamkoľvek sa pozriete, sú deti a mladí ľudia nútení k tomu, aby boli šťastní a to neustále, akoby žiadna iná emócia nemohla existovať, lebo predsa im nič nechýba tak nemajú dôvod na smútok alebo obavy. Od detstva sa totiž deťom vtĺka do hláv, dokonca sú ponižované za to že prejavia emócie. Potláčanie emócii môže spôsobiť zdravotné problémy- fyzické aj psychické ( anorexia, bulímia, stresová inkontinencia, pomočovanie sa, strach vystupovať na verejnosti, strach chodiť do školy, strach z výsmechu a poníženia a pod.)
Riešenie 1. výstrahy
– Viesť rozhovory s deťmi o čomkoľvek ,čo prežívajú, v pokoji a bez vyvíjania zbytočného tlaku, aby nám dieťa prezradilo čo ho trápi a nevynucovať si to násilím, spôsobí to presne opačný efekt ,ako by sme chceli. Diskutujte so svojimi deťmi o emóciách ,ale bez prítomnosti vašich prehnaných emócií pozerať sa na emócie svojho potomka, bez hystérie ,nepochopenia ,kričania prečo to alebo ono prežívajú. Rozprávať je potrebné nielen o radosti, hneve, nenávisti, nepochopení, krivdy alebo nespravodlivosti, ponížení alebo výsmech od spolužiakov prípadne učiteľov, o úzkosti ,strachu alebo aj zlosti. Žiadnu z emócií netreba bagatelizovať ,ale ani zbytočne preháňať S jej významom. deti a mladí ľudia sa v bezpečnom prostredí potrebujú naučiť rozlišovať čo cítia a akú emóciu situácia vyvolala a rovnako aj to, že je úplne v poriadku sa takto cítiť alebo takto to prežívať.
2. výstraha- neprijatie psychických problémov pocitov alebo emócií vášho dieťaťa
– Ak dieťa príde za rodičom s nejakým problémom, a namiesto toho aby bolo vypočuté a prijaté dostane sa mu neprijatie alebo výsmech, bagatelizovanie v jeho očiach veľkého problému, tak nabudúce sa môže stať, že ani keď bude ohrozené na živote, alebo mať naozaj vážne psychické problémy, jednoducho za svojimi rodičmi nepríde. Týmto odmietaním pocitov, emócií a psychických problémov svojich detí raz a navždy strácate ich dôveru vo vás a oni následne strácajú pocit prijatia a bezpečia, ktoré je pre ich zdravý fyzický a psychický vývoj nevyhnutné.
Riešenie 2. výstrahy- prijatie
– ak príde dieťa za Vami so svojím problémom, hoci aj maličkým je dôležité mu poďakovať za jeho dôveru, že je veľmi dobré že že za nimi prišlo a povedať mu :stojíme pri tebe nech sa deje čokoľvek/ sme tu pre teba/ popíš mi aký máš problém alebo čo sa stalo? Pri rozprávaní o probléme, dieťa neprerušujeme, nič mu nevyčítame, neposudzujeme ho, nebagatelizuje jeho problém hoci v našich dospelých očiach, by sa mohol zdať malicherný. Po vypočutí o probléme alebo trápení nášho dieťaťa je potrebné sa ho opýtať, či vie ako túto situáciu riešiť, a ak povie že nie, môžeme navrhnúť pomoc , prípadne môžeme vyzvať, aby samé prišlo s návrhmi ako situáciu alebo problém riešiť. my ako dospelí môžeme jemne korigovať jeho návrhy, aby boli správne. Dieťa, ktoré od nás dostalo pozitívnu spätnú väzbu, že je v poriadku mať nejaké trápenie, emóciu alebo problém dokonca ,že môže s nami spolupracovať na jeho riešení, mu dodáva sebavedomie a istotu, pocit bezpečia, že daný problém sa s pomocou rodičov alebo odborníkov zvládne. Takýmto spôsobom sa buduje dôvera medzi rodičmi a deťmi, ktorú je najlepšie pestovať od útleho detstva, aby za nami dieťa prišlo, aj keď bude napríklad v puberte, stále bude mať dôveru, že rodičia mu pomôžu viac ako priatelia.
3. výstraha- panikárenie alebo stres z problémov ,ktoré nás postihli
– rodičia často problémy svojich detí bagatelizujú slovami neboj sa, to sa zahojí kým sa vydáš alebo oženíš ,najmä ak sa im stal nejaký vážnejší úraz a podliehajú extrémnemu stresu ,že budú postihnutí, že sa im budú smiať že krívajú na jednu nohu, alebo že sa nebudú môcť venovať športu ,ktorý si vysnívali. Ak deťom ukážeme, všetky problémy vyriešime za nich, nebudú ich ani v budúcnosti chcieť samé riešiť. Prípadne, že budú postavené zo situácie, kde sa musia sami rozhodnúť ako budú situáciu riešiť, nastane u nich strach a panika, že to nezvládnu, že nikto pri nich nestojí že sa v tom sami.
Riešenie 3. výstrahy- vypočutie a zachovanie pokoja pri panike našich detí
– ak sa nám deti zverili s problémom, ktorý je extrémne náročný, prípadne ide o úraz, ktorý môže mať následky, je dôležité v prvom rade zachovať pokoj na strane nás rodičov, postupne doviesť dieťa k upokojeniu, ale nie na základe bagatelizovania alebo minimalizovania jeho úzkosti prípadne navrhovania urýchleného riešenia ich problémov. ak okrem detí budú panikáriť aj rodičia situácia okolo problému sa len zhorší, rovnako zlým riešením je prísť s instantnou prvou pomocou a za každú cenu riešiť problém za dieťa. tu je veľmi dôležité, aby dieťa cítilo vypočutie a podporu, že v danej situácii nie je samé a ak bude chcieť, môžeme spoločne prísť na riešenie situácie alebo problému.
4 výstraha- Nespavosť , prehadzovanie sa na posteli a neustále budenie sa ,prípadne nočné mory
– to že má dieťa nejaký problém sa môže prejaviť rozličným spôsobom, najčastejšie je to nespavosťou, neschopnosťou zaspať, budenie sa prípadne sny s negatívnym obsahom ktoré vyvolávajú strach- nočné mory. Nikdy svoje deti nekarhajme ak pre strach, nočnú moru alebo neschopnosť sa zobudiť sa napríklad pocikajú. prípadne že dieťa príde za Vami do spálne že malo nočnú moru, alebo že je pod posteľou strašidlo určite to nebagatelizujte hoci vo svojom vnútri viete že ide o fantáziu- rozhodne sa dieťaťu nesmejte, stratíte jeho dôveru. spánok je totiž nesmierne dôležitý pre správny vývoj vášho dieťaťa. Môžete si všimnúť nespavosť , ak sa dieťaťu zhoršia známky v škole prípadne chodí nevyspaté, nie je schopné sa na nič koncentrovať.
Riešenie 4. výstrahy- pokojný a zdravý spánok
– všimnete si, že vaše dieťa je unavené a malátne, zhoršil sa mu prospech v škole , prípadne počujete ako kričí zo sna alebo sa v noci pocikalo do postele, rozhodne mu tieto skutky nevyčítajte. skúste svojim deťom zabezpečiť zdravý a ničím nerušený spánok v zatemnenej miestnosti, kde je primeraná teplota a vlhkosť nie sú tam žiadne zapnuté obrazovky napríklad televízor prípadne si ľahnete ak sú deti menšie ku nim a postupne sa im jemným hlasom prihovárate a dodávate im istotu, že nech by sa dialo čokoľvek, že ste tu s nimi ponúknite im Jemné uvoľňujúce a pomalé dýchanie prípadne im prečítajte rozprávku alebo ich len ukľudňujúcim spôsobom hladkajte a prihovárajte sa im. Ak by napriek vašej snahe nedošlo k zlepšeniu je potrebné vyhľadať odborníka psychológa, ktorý dokáže na základe rozhovoru alebo kresby vášho dieťaťa zistiť čo je príčinou jeho nespavosti nočných môr alebo predčasného budenia sa. rozhodne sa im nevysmievajte, prípadne ich neponižujte pred ich súrodencami, že budete hovoriť o ich nespavosti, nehode s pocikaním, strachom z tmy. problémy riešte diskrétne a čo najmenej o nich hovorte s cudzími alebo aj príbuznými. Dajte dieťaťu pocit, že môže sami počítať, a že v probléme nie je samé.
Psychické problémy u deti, mladých ľudí ,sú žiaľ na vzostupe aj potrebné prestať z týchto vecí robiť tabu, ale dané problémy emócie a strachy riešiť, a nie ich zametať a schovávať pod koberec, prípadne pred nimi schovať hlavu do piesku, že predsa vaše dieťa váš dokonalý syn alebo dcéra nemôžu mať psychické problémy. Veľký omyl nás rodičov, že máme pocit stigmy, keď naše dieťa psychicky ochorie. musíme sa naučiť dívať sa na psychické ochorenia, a ako na každú inú chorobu, ktorá potrebuje lekára lieky alebo terapiu.
Bc. Ľubica Bombalová
